Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 15. mája 2003

Prv ako budú volať, ja sa im ozvem, ešte budú hovoriť, už ich vypočujem. Vráť sa z kratšej cesty. Ako pozitívne sme včera pozerali na Dávida. Je vzorom a príkladom vďačnej pokory. Dnešný príbeh ho vykresľuje v úplne inom svetle. Obraz jeho života by však bez opisu tohto hriechu nebol úplný. Dávid nebol Boh ani anjel. Bol len človek. Vysoká funkcia je veľkým pokušením a mnohí v ňom podľahnú. Nečudujeme sa ani Dávidovi. Čo je pre nás zvlášť na poučenie, je pozorovanie toho, ako sa Dávid vždy viac a viac zamotával do hriechu. Chcel ho riešiť po svojom a vyšiel z toho vždy horšie a horšie. Keď nešiel do boja s vojskom, mal sa zaoberať niečím užitočným a nie kratochvíľou. Keď už videl, čo nemal vidieť, nemal volať cudziu ženu k sebe. Keď ju zavolal, nemal podľahnúť pokušeniu spať s ňou. Keď sa dopočul o následku svojho hriechu, nemal riešiť veci podvodným pozvaním Uriáša do Jeruzalema. Keď sa mu nevydaril podvod, nemal sa dať unášať myšlienkou na vraždu. Hriechy sa na seba lepia ako blato na topánky. Nie je možné sa zbaviť jedného hriechu iným hriechom. Očistenie je možné jediným spôsobom – úprimným pokáním pred Bohom a Jeho odpustením. Ak pocítime nutkanie riešiť svoje hriechy iným spôsobom, ako pokáním, vráťme sa radšej čím skôr z kratšej cesty.