Slovak Czech English German Polish

Piatok, 16. mája 2003

Dobroreč Hospodinovi, moja duša, celé moje vnútro jeho svätému menu! Nemýľte sa, Boh sa nedá vysmievať. Človek dnešnej doby nerád prijíma tresty. Pomaličky spejeme do situácie, v ktorej rodič, ak potrestá svoje neposlušné dieťa, bude za to sám potrestaný. Isteže, ako kresťania musíme zavrhnúť akékoľvek týranie detí a ich fyzické trýznenie. Ale láskavé srdce dokáže trestať tak, že neublíži, a predsa trestom pomôže ku dobrému správaniu. Pán Boh trestá vždy láskavo. Čaká s trestom, napomína a vychováva inými spôsobmi. Ak sa však nedá ináč, zasiahne aj tam, kde sme najcitlivejší. Dávid sa v dnešnom príbehu stáva opäť človekom hodným nasledovania. Hoci je na najvyššom poste v kráľovstve, prijíma napomenutie Božie od proroka. Prijíma v pokore dokonca aj trest, hoci pokorne a ponížene skúšal obmäkčiť Hospodina, aby dieťatko narodené z hriechu nezomrelo. Pán Boh smrťou dieťaťa netrestal dieťa samotné. Skôr ho ochránil pred životom človeka biľagovaného a opovrhnutého pre svoj pôvod. No túto stratu nahradil vo svojej milosti druhým dieťaťom, ktoré sa stalo nositeľom Jeho zasľúbenia. Boh sa nedá vysmievať, no vždy zostáva veľkolepý a úžasný vo svojej milosti.