Slovak Czech English German Polish

Utorok, 20. mája 2003

Blízko je Ten, čo mi priznáva právo; kto sa odváži prieť sa so mnou? Prijatie kritiky je výsadou veľkých ľudí. Prijať kritiku nie je jednoduché. Určite sme už slová kritiky zažili. Je bolestivá, ponižujúca, deprimuje a keď má aj urážlivý podtón, vtedy v nás doslova vzkypí žlč. Najjednoduchšia a najbezpečnejšia reakcia mnohých ľudí je oboriť sa na kritika, zapchať mu ústa, ba ak máme k tomu pozíciu moci, odstrániť ho z cesty. S takou radou prichádza Abišaj ku Dávidovi, keď ho Šimei urážlivo kritizuje, ba dokonca preklína. Dávid však odmieta cestu tých, ktorí sa hrajú na neomylných. Cestu prízemných ľudí, ktorí si sami neveria, a preto musia svoju pravdu presadzovať mocou. Dávid pripúšťa, že mohol urobiť aj chybný krok, za čo ho Hospodin možno teraz trestá (v.10). V slovách kritiky vidí podnet k premýšľaniu nad sebou. Dôveruje tomu, že pravda sa sama presadí, že jej garantom je sám Hospodin. On spôsobí, že pravda nakoniec vypláva na povrch (v.12). Dávid dôveruje Bohu, preto je slobodný od prízemného riešenia takzvaných “neomylných”. Ako si na tom ty?