Slovak Czech English German Polish

Piatok, 23. mája 2003

Nech niet medzi vami koreňa, plodiaceho jed a horkosť! Keď sa úspech mení na smútok (19,2). Úžasná správa sa šíri k Dávidovým ušiam. Presadil sa. Zvíťazil nad svojím nepriateľom. Jeho existenčná situácia je vyriešená. Bude sa môcť vrátiť na kráľovský trón. Čo by si mohol v túto chvíľu viac priať? Veď od tohto momentu sa konečne upevnia jeho pozície. Vízia pre budúcnosť je skutočne fantastická. Radosť sa mení na žiaľ a víťazstvo je trpké vo chvíli, keď si uvedomuje cenu tohto úspechu. Je to smrť jeho vlastného syna. Určite si to Dávid takto nepredstavoval. Mal celkom iný scenár, veď svoje dieťa miloval. Prečo sa len proti mne postavil? Čo som vo vzťahu k nemu zanedbal? Prečo to muselo dôjsť tak ďaleko? Nedalo sa zabrániť jeho smrti? Aké ďalšie bolestivé otázky možno vytušiť za slovami kráľovho žiaľu (18,33)? Čo je obeťou našich životných úspechov? Neopakuje sa tento biblický príbeh v našich životoch? Aj nás úspešná kariéra poteší. Presadenie sa v práci alebo v spoločnosti prináša hrejivý pocit. Vyriešenie existenčných problémov aj za cenu dlhodobých odchodov z domu ukazuje na nové možnosti v budúcnosti. Veď rodina pochopí, že aj keď nemáme na ňu čas, robíme všetko len kvôli jej dobru. A vo chvíli, keď si myslíme, že teraz je nám už len sveta žiť, sa zrazu prebudíme do trpkej reality, že niet pre koho žiť. Skúmajme naše konanie. Nedovoľme, aby obeťou našich úspechov bola naša rodina, naše vlastné deti. Lebo vtedy je radosť z úspechu veľmi krátka, ale bolesť z hrude nikdy nevymizne.