Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 26. mája 2003

Výrok Hospodina, Pána: K jeho zhromaždeným zhromaždím mu ešte ďalších. Duch Hospodinov hovorí vo mne. Máme pred sebou “posledné slová Dávidove”. Čiže akýsi posledný odkaz, závet kráľa Dávida, Božieho služobníka. V závete zvyknú ľudia vyjadriť to najdôležitejšie, ako odkaz pre svojich drahých. Čo odkazuje Dávid svojmu ľudu, v prenesenom zmysle Cirkvi Pánovej? Najprv sa nám predstavuje, medzi iným ako pomazaný Boha Jákobovho, ako milý žalmista Izraela, ako ten, cez ktorého hovorí Duch Hospodinov. Na prvý pohľad, ako by si Dávid veľa o sebe namýšľal. Avšak Biblia nám prezrádza, že Dávid bol naozaj na Boží príkaz pomazaný za kráľa, a jeho žalmy dodnes sú obdivované ako prekrásne piesne a modlitby. Tak písať nemôže najnadanejší básnik, len človek vedený Duchom Božím. – – Tajomstvo jeho úspešnej dráhy aj ako kráľ a Izraela bolo, že panoval “v Božej bázni”. Hospodin sám s ním uzavrel “večnú zmluvu”, preto z jeho potomstva vzišiel Mesiáš. Dávid smel byť v určitých rysoch aj predobrazom Pána Ježiša, toho najdokonalejšieho Kráľa a Dobrého Pastiera, ktorý život kladie za ovce. – – My nie sme kráľmi, ale ak sa usilujeme chodiť v bázni Božej, ak milujeme Pána Ježiša a nasledujeme Ho, aj nás si Pán chce použiť za svoje poslušné nástroje a aj nám ponúka tú večnú zmluvu vykúpených Kristových.