Slovak Czech English German Polish

Sobota, 31. mája 2003

Hlbiny zeme vo svojej ruke má Boh, končiare vrchov jemu náležia. Mne žiť je Kristus a umrieť zisk. Apoštol Pavel vie, že zbor vo Filipis sa horlivo modlí za jeho prepustenie z väzenia, vie však aj to, že jeho väznenie môže skončiť aj popravou. On sám ani netúži po slobode a živote. Príliš si zamiloval svojho Pána a Spasiteľa a túži byť čo najskôr s Ním navždy spojený. “Túžim už umrieť a byť s Kristom”, píše. Na druhej strane si je vedomý množstvom práce na roli Pánovej, priznáva Filipským, že “pre vás je potrebnejšie, aby som zostal v tele”. Rozhodnutie však nezávisí od neho, a on sa rád podriadi Božiemu rozhodnutiu. – – Každému z nás je vrodená túžba po živote, uvedomujeme si to najmä v nejakom ohrození života. Aj my musíme brať ohľad na našich blízkych, ktorí nás majú radi a potrebujú nás. Ale sotva kto z nás, najmä mladší, tak veľmi túži po Kristovi, aby ho to “ťahalo z oboch strán” ako apoštola Pavla. Tvárou v tvár tejto Pavlovej túžbe si uvedomujeme, ako málo milujeme Krista, ako veľmi ešte visíme na časnom živote. Konajme pokánie z našej zabývanosti v tomto svete, prosme o roznietenie našej lásky ku Pánovi a o múdrosť žiť tu na zemi ako občania nebeskej vlasti!