Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 02. júna 2003

V prekypení svojho hnevu som skryl svoju tvár na chvíľu pred tebou, no večnou milosťou sa zľutujem nad tebou. Žime podľa evanjelia Kristovho v časoch slobody i útlaku pre Kristovu cirkev. Mnohí ľudia žijú akoby životom dvoch ľudí: inakšie navonok v spoločnosti, inakšie v súkromí. Kresťan má žiť podľa evanjelia Pána Ježiša Krista. Bez pretvárky. Pavel píše: “Aby, či keď prídem a vás uvidím, či, keď som vzdialený, počul som len to o vás, že stojíte v jednom Duchu a spolu, ako jedna duša bojujete za vieru v evanjelium.” Aj vtedy, keď prichádzajú pre kresťanov doby neprajné viere. Vtedy sa totiž mnohí zľaknú. Dostanú strach. O seba. O svoje rodiny. O svoje spoločenské postavenie... Kresťan sa nemá dať zastrašiť. Aj keby mal pre vieru trpieť. Utrpenie pre vieru v Pána Ježiša je pre veriacich “milosťou”. “Lebo vám sa dostalo milosti pre Krista, aby ste nielen verili v Neho, ale aj trpeli pre Neho.” Aj Pavel trpel pre vieru v Pána Ježiša. Bol palicovaný, kameňovaný. Bol vo väzení... Ani to ho neodradilo od viery, ani od šírenia evanjelia. – – Aj na Slovensku boli takéto doby. Naposledy v r. 1948-1989. Od nastúpenia diktatúry proletariátu a socializmu, až do zamatovej revolúcie. Vtedy bolo zo strany štátu nežiadúce, aby ľudia verili v Boha, chodili do kostola, deti na náboženstvo, konfirmáciu, boli cirkevné sobáše... Viera sa považovala za “ópium ľudstva, za tmárstvo.” Štát preto používal mnohé metódy zastrašovania. Hoci zákon zaručoval náboženskú slobodu. V 50-tych rokoch zatvorili aj mnohých ev.farárov. Ev.učitelia-kantori boli nútení si vybrať: byť učiteľom, alebo ostať kantorom a odísť z učiteľskej služby. Deťom i robotníkom písali posudky s poznámkou: “Nevysporiadaný s náboženskou otázkou”. To len preto, aby im sťažili a znemožnili ďalej študovať, získať lepšie postavenie v zamestnaní. To mnohých zastrašilo. Prestali sa verejne hlásiť k svojmu náboženskému presvedčeniu, príslušnosti k cirkvi. No mnohí sa zastrašiť nedali. Aj tá doba bola “znamením od Boha, im (zastrašovateľom), že zahynú” a trpiacim veriacim (ako trpiacim filipským kresťanom), “že budú spasení.” Režim zastrašovateľov r. 1989 padol. Skutočne zahynul. Veriaci boli skutočne spasení = zachránení z tejto doby útlaku. Prišla pre nich zas doba náboženskej slobody, ktorú prežívame dosiaľ. Preto aj my pamätajme na apoštolove slová: “Veď je to pre vás ten istý boj, ktorý ste videli pri mne a o ktorom teraz počúvate.” Žime teda podľa evanjelia Kristovho rovnako verne v časoch slobody i útlaku pre cirkev Kristovu.