Slovak Czech English German Polish

Utorok, 10. júna 2003

Hospodine, chválim ťa, lebo si ma zachránil. Máš cieľ pred očami? Keď sa po čase stretnú priatelia, jedna z prvých otázok znie: Ako žiješ? Možno ide o zdvorilostnú otázku alebo zaužívaný prostriedok k otvoreniu konverzácie. Pri hlbšom zamyslení sa nad touto otázkou zistíme, že ona hlboko zasahuje do celej našej životnej prevádzky. Najjednoduchším spôsobom odhaľuje program našich dní, týždňov i mesiacov. Našu situáciu v rodine, v práci, v cirkvi. Náš vzťah k prírode, k blížnym i k Pánu Bohu. Ako žijeme? Len tak, zo dňa na deň, bez programu a cieľa? Ako pocestný, bezdomovec, ktorý ide z miesta na miesto. Náhodne sa stretáva s ľuďmi, so situáciou. Bez prípravy rieši problémy a neuvažuje nad tým, na čo chcú upozorniť a ako môžu ovplyvniť i jeho život. Apoštol Pavel si počína inak. Vytyčuje si konkrétne ciele. Dáva životu zmysluplnosť. Neuspokojuje sa s dosiahnutým, ale stále je akoby v tvorivom ovzduší podnikania. Nie je ukolísaný tým, čo dokázal, dosiahol, vyriešil, ale mysľou i pohľadom pozerá stále do budúcnosti. Tak ako oráč, vodič, cestovateľ, výskumník. Pavel našiel nerozlučný vzťah k Ježišovi. Ten ho stále inšpiroval k aktívnej službe. K dosiahnutiu čiastočnych cieľov i toho rozhodujúceho cieľa. Ním je večný život. Dosiahnuť tento cieľ, to bola jeho osobná túžba, ale aj upozornenie pre tých, ktorým bol k dispozícii v duchovnej službe. K akému cieľu smerujeme my? Ty i ja?!