Slovak Czech English German Polish

Sobota, 14. júna 2003

Chvejte sa a nehrešte. Podporujme sa navzájom. Zabezpečenie rodín, cirkvi i spoločnosti dostatkom v duchovných i hmotných potrebách iste nie je jednoduché. Vyžaduje premyslený projekt, múdry program, aby nedošlo k vážnemu narušeniu životnej prevádzky a k slovu sa neprihlásil nedostatok prenikajúci až do biedy. V čase vysokej nezamestnanosti je to v niektorých oblastiach reálne. Bolí nás, keď niektorí žijú v premrštenom prepychu a iní zápasia o udržanie životného minima. Úlohou cirkvi by malo byť výraznejšie na to poukazovať. Okrem toho podporovať sociálne zariadenia, venovať zvýšenú pozornosť bezdomovcom, opusteným, nemocným, starým a sirotám. – – Zo zorného poľa záujmov by nemal vypadnúť ani duchovný pastier so svojou rodinou. Sú zbory, ktoré umožňujú slušný životný štandard farárskej rodine, takže nemusí mať starosť zabezpečenia si každodenných potrieb. Sú však aj také zbory, v ktorých sa farárske rodiny dostávaj do styku s nedostatkom a žijú vo veľmi nízkych sociálnych pomeroch. Je tomu tak najmä v tých prípadoch, kde manželka nepracuje – či už v dôsledku materských povinností alebo choroby. Farársky príjem ani po úprave nedosahuje priemerný plat a tak, naozaj, v mnohých farárskych rodinách sú pomery viac ako skromné. Apoštol Pavel aj túto problematiku rieši v liste Filipanom. – – Malo by byť úlohou nielen presbyterstva, ale všetkých horlivých členov zboru, s citlivosťou myslieť aj na toho, ktorý ich sýti Božím slovom, velebnými sviatosťami, vykonáva požehnanú službu duchovného pastiera. Aby so svojou rodinou bol primerane zabezpečený aj po materiálnej stránke a mohol sa naplno venovať svojím duchovnopastierskym povinnostiam.