Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 22. júna 2003

Dedičstvo od Hospodina sú synovia. Legenda... Dovoľte mi pri tejto príležitosti nachvíľku upriamiť Vašu pozornosť na jednu írsku legendu, ktorá hovorí o bohatom človeku. Žil v obrovskom prepychu, ako sa hovorí – v rozprávkovom bohatstve. Keď zomrel, prišiel pred nebeskú bránu a tam ho čakal anjel, aby ho zaviedol na miesto, kde bude naveky žiť. Prechádzali cez všakovaké štvrte. Najprv to boli štvrte veľmi luxusné a bohaté. Boháč bol spokojný. “Tak, takto to tu vyzerá”, hovoril si. Ale postupne krása a bohatstvo ustupovali a domy boli čím ďalej tým jednoduchšie a chudobnejšie. Až nakoniec prišli do jednej chatrčovej štvrte, kde sa zastavili pri istom dome, postavenom z pár dosiek, ktoré len-len že držali pohromade. “Toto je tvoj dom”, hovorí anjel boháčovi. “Toto?” “Je mi ľúto”, hovorí anjel, “ale z materiálu, ktorý si nám poslal, sme nič lepšie postaviť nedokázali.” Tento príbeh som spomenula preto, lebo sa veľmi dotýka Božieho slova z podobenstva o boháčovi a lazárovi. Boháč si svoje v živote “užil”. To, čo ho postretlo po smrti, by sa dalo porovnať s boháčom z našej legendy. Jeho srdce bolo naplnené samými pominuteľnými vecami, počas svojho života si ani len nespomenul na Pána Boha, na vďaku voči Nemu, na život v Božej blízkosti vo večnosti. A to, čím bolo jeho srdce naplnené v živote sa mu stalo aj vo večnosti - oddelenosť od Boha. Presne tak hovorí o tom aj Pán Ježiš: “Lebo, kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce”. Ak je pokladom “kráľovstvo nebeské”, je ním naplnené aj srdce. A to nielen tu v časnosti, ale aj potom vo večnosti. Ale ak je pokladom len tento pominuteľný svet, bude tou bolestivou pominuteľnosťou naplnené srdce aj vo večnosti. Boháč z legendy počas svojho života mal veľmi dobre vyvinutý cit pre hromadenie majetku vo svoj prospech, ale Pánu Bohu dával iba to, čo by sa mohlo prirovnať k spráchniveným doskám. Pre Boha mal počas svojho života iba toľko. Koľko máš pre Pána Boha v dnešný deň ty?