Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 06. júla 2003

Navráť sa, Hospodine! Dokedy? Preukáž milosť svojim sluhom! Mnohí v dnešnom svete sa správajú rovnako nerozumne ako stratený syn. Ba niekedy môžeme povedať, že doslova kopírujú toto pochabé, nerozvážne a hazardné zaobchádzanie so svojím životom, ktoré nemusí dopadnúť takým “hapyendom” ako v našom podobenstve. Nie každý dokáže vstúpiť do seba a povedať: “Vstanem, pôjdem k Otcovi a poviem mu: Otče zhrešil som proti nebu i proti tebe a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom; príjmi ma ako jedného z nádeníkov.” Mnohých na túto cestu pokánia treba nasmerovať. No pritom nesmieme zabudnúť na to, aby sme im poukázali na Otcovu lásku, ktorá je nekonečne väčšia, než čokoľvek v tomto svete sa nám môže ponúknuť. A tú lásku môžeme vidieť v tom, že otec sa zľutoval nad márnotratným synom oveľa skôr, než syn padol pred ním na kolená a poprosil o odpustenie. “Keď bol ešte ďaleko, uzrel ho otec, zľutoval sa.” Boh sa nad nami zmilováva a prijíma nás vo svojej láske, aj napriek tomu, že častokrát vo svojom živote Ho opúšťame a nechceme žiť v Jeho blízkosti. Uvedomme si, o čo všetko sme ochudobnení, keď odchádzame z otcovho domu, hľadať šťastie niekde inam.