Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 14. júla 2003

Nedaj, aby sa moje srdce priklonilo k zlému. Pán Ježiš Kristus povoláva ľudí k sebe. Prečítali sme si správu o povolaní prvých učeníkov. Vyvolil si ich a povolal sám Ježiš Kristus. Čo mali také výnimočné, že toho boli hodní? Nič! Boli to obyčajní ľudia. Ľudia, ktorí normálne vykonávali svoje povolanie, prácu, aby uživili seba a svoje rodiny. My nič mimoriadne na nich nevidíme. Ale predsa museli mať niečo, čím sa líšili od ostatných. Museli byť iní, keď boli hodní takého vyznamenania, že sa stali učeníkmi Ježiša Krista. Museli byť schopní pokory pred Bohom. Museli vedieť robiť pokánie, museli vedieť uznať svoje chyby, museli byť ochotní nechať sa viesť Duchom Božím. Ani dnes nerozhoduje pred Bohom a Ježišom Kristom to, čím kto je, ale aký je. Vo svojom vnútri, vo svojej podstate. To, že každý človek je hriešnik, vieme. Ale nie každý hriešnik chce sa pred Bohom pokoriť a robiť pokánie. A práve to rozhoduje o tom, kto môže dôjsť Božej milosti. Nemýľme sa, vonkajšie okolnosti nerozhodujú. Aj posledný chudák a žobrák môže byť ďaleko od Boha, ak vo svojom vnútri zostane vzdorovitý a nedokáže sa pred Bohom pokoriť. Ak chceš, aby sa aj k Tebe prihovoril Ježiš Kristus, a povolal Ťa k sebe, za svojho učeníka, normálne si zastávaj svoju postať života, v povolaní, v spoločnosti, v rodine. Ale buď pokorný pred Bohom, ďakuj za Božiu milosť, ktorú Ti daroval v Ježišovi, pros o dary svätého Ducha a váž si Božiu lásku, ktorou si ťa vyvolil za svoje dieťa.