Slovak Czech English German Polish

Piatok, 18. júla 2003

Budem chodiť voľne, lebo dbám na tvoje rozkazy. Boh ti mnohé dal, netúž po tom, čo dal inému. Boh nám dal mnohé, vzácne dary. Dal ich každému z nás. Dal ich všetkým, ale nie každému rovnako. Jednému viac z jednej oblasti života, druhému z inej oblasti. A táto rôznosť Božích darov daných človeku, niektorých ľudí privádza k tomu, že začína inému závidieť to, čo má a jemu sa to dostalo možno v menšej miere. A pritom si neuvedomuje, že má viac v inom dare. A tento nepokoj duše privádza k závisti, a od závisti je blízko k nenávisti a z nenávisti aj k ublíženiu človeka až po ten vrchol, ktorým je siahnutie na dar života iného človeka, ktorý dostal od Boha. Čin vraždy sa vždy odsudzoval a hodnotil tvrdo, ako najťažší aj v občianskej spoločnosti. Tie iné činy, ktoré vedú človeka, k tomu najťažšiemu zločinu vraždy v chápaní človeka, však mlčky prechádzame a niekedy aj tolerujeme. A práve aj o tých Pán Ježiš Kristus nám hovorí tie slová, ktoré sú určené pre dnešný deň, že sú rovnako kruté a zavrhnutiahodné, lebo sa týkajú iného človeka. Obmedzujú jeho priestor života s darmi, ktoré mu dal Boh. Ak sme sa už dostali k tomu, že sme sa dotkli niekoho z ľudí, je na nás, kým máme čas, aby sme urobili nápravu, aby sme vedeli prosiť o odpustenie, a aj sami odpustiť. A potom prosme Boha, aby pred nami otvoril tie dary, ktoré nám dal, a my, aby sme si ich vážili, vedeli byť Bohu za ne vďační. A vedeli ich aj využiť k prospechu sebe aj svojich blížnych a aj k oslave Boha.