Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 24. júla 2003

Koho si sa strachovala a bála, keď si klamala? Na mňa si sa nerozpomenula? Blahoslavenejšie je dávať, ako brať. Kázeň na vrchu pokračuje ďalšou kapitolou, ktorá začína o almužne. Almužna (obeť, milodar, desiatok, ofera) je mojou konkrétnou odpoveďou na to, čo prijímam zhora. Prijímam toho dosť v hojnej miere na každý deň. Pamätám na slová Pána Ježiša Krista uvedené vyššie (Skutky 20,35). Prijímam a dávam. Ozaj robím aj to druhé? More, ktoré označujeme ako Mŕtve, zomrelo pre svoju lakomosť. Ono iba prijíma, ale nič neodovzdáva. Nechcem byť teda ako to more. Dám! Vďačne budem podporovať svoj cirkevný zbor. Podporím aj mimozborové ciele. Dám vďačne, lebo mne bolo mnoho dané. Pán nás však varuje – ak už dáš, či pravidelne dávaš, netrúb pred sebou. My ľudia tak radi strhávame pozornosť a upútavame na samých seba. To nie je kresťanské, ale pokrytecké. Svojím životom máme predsa viac upozorňovať na živého Boha, ktorý nám dal dar najcennejší – svojho Syna (Ján 3,16). V jednom skanzene je oslovujúci nápis na starej studni: “Dávať, dávať, dávať – to je celý môj život.” Ak budeme pravidelne dávať, nikdy neschudobnieme. Spolupráca s Bohom nikdy neskončí naším bankrotom. Veď je známe to slovo: “Dávajte a bude vám dané” (Lukáš 6,38). Múdry Kazateľ (11,1) už dávno napísal: “Púšťaj svoj chlieb po vode, lebo po mnohých dňoch ho nájdeš.”