Slovak Czech English German Polish

Piatok, 25. júla 2003

Keď sa Hospodinovi ľúbia cesty človeka, on naladí k pokoju voči nemu aj jeho nepriateľa. Modlitba na kolenách. Svet vyvíja nové a nové spôsoby komunikácie medzi ľuďmi. Podstatne ju urýchľuje. Čím všetkým môžeme byť v tomto smere ešte prekvapení aj v tomto tisícročí. V komunikácii medzi človekom a Bohom niet čo vymýšľať. Sú tu konštanty platné už mnohé storočia. Jednou z nich je modlitba. Je to dar všemohúceho Boha pre nemohúceho človeka. V mnohom sme nemohúci. Vieme o tom svoje. Toľko je príležitostí cez deň zložiť ruky. Vo svojej komôrke kľaknúť si a otvoriť Pánovi svoje srdce. Na kolenách sa problémy môjho života javia celkom inak – vidíme ich totiž z iného uhla. Ktosi raz kedysi povedal – najďalej zájdeš na kolenách. Jasným príkladom z Biblie je Daniel. Napriek vydanému nariadeniu trikrát kľakol na kolená (6,11). Napriek levom, ktoré boli vyhladované, neprerušil spojenie so svojím Bohom. Pre neho modlitba bola horúcou linkou k Najvyššiemu. Linkou, ktorá nikdy nie je obsadená. Náš Boh dobre počuje. Jeho ucho nie je nedoslýchavé, aby nepočulo (Izaiáš 59,1). Na túto tému rád vravel reformátor Luther. Povedal: “Niet kresťana bez modlitby tak, ako niet živého človeka bez pulzu.” A ešte jedna jeho myšlienka: “Modlitba je tou najdôležitejšou vecou v živote. Keby som len na jeden jediný deň zanedbal modlitbu, oheň mojej viery by stratil svoju silu.”