Slovak Czech English German Polish

Sobota, 26. júla 2003

Myseľ človeka si premyslí cestu, ale Hospodin riadi jeho krok. Dokonalá modlitba. Učeníci Pána Ježiša Krista svojho Majstra často videli na modlitbách. Tiež vycítili, že jeho pravidelný modlitebný život je výrazom celkom nového životného zamierenia a postojov. Zatúžili po tom aj oni sami a adresujú mu prosbu: “Pane, nauč nás modliť sa” (Lukáš 14,1). Na túto ich prosbu je Jeho odpoveďou modlitba Pánova. Je to modlitba k Otcovi Ježiša Krista, k Otcovi všetkých nás. Na jej začiatku hneď v tom úvodnom oslovení “Otče náš” – je však niečo neobvyklé. Ozaj, aj keď sme si na to za tie roky zvykli. Deti môžu prosiť svojho Otca za mnoho vecí. Otec v každej rodine vie, čo jeho deti potrebujú. Vedomosť nášho Otca a prosba nás – Jeho detí sa však nijako nevylučujú. A tak sa modlíme. Musíme byť opatrní, ako sa ju modlíme. Luther už dávno napísal, že najväčším martýrom na svete je Otčenáš. Iste tak je aj našou zásluhou. Nad jej bohatým obsahom, ktorý nám predostrel Pán Ježiš sa môžeme vždy nanovo zamyslieť. On je Otcom nielen mojím, ale všetkých nás. Jeho meno má byť v našom živote posvätené a nie znesvätené. Jeho vôľa v mojom živote chce sa naplniť. On dáva nám chlieb náš každodenný i všetko ostatné, čo potrebujeme. Odpúšťa nám a učí nás odpúšťať druhým. Dáva nám silu obstáť proti všetkým útokom Satana. Chvála a vďaka nášmu Pánovi za túto modlitbu.