Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 28. júla 2003

Vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahna a blata. Nohy mi postavil na skalu a spevňuje moje kroky. Učiť sa trpieť – odriekať si pohodlie. Niekedy nám do života môže vstúpiť nevítaný hosť – choroba, strata blízkeho človeka, rozvrat manželstva, strata zamestnania... Pre kresťana sa takáto udalosť stáva skúškou jeho viery, trpezlivosti a sily vyrovnať sa s tým, čo sa stalo. Ako to súvisí s pôstom z nášho textu? Postiť sa možno dobrovoľne alebo z prinútenia. V živote to býva podobne – môžeme sa dobrovoľne zriekať určitých vecí alebo sme prinútení odpútať sa od toho, čo je nám drahé. A vtedy sa zamýšľame nad tým, ako máme znášať bolesť a sklamanie. Máme príliš dávať najavo, ako veľmi trpíme? Je to voči druhým ohľaduplné? Z Biblie vieme, že máme druhým pomôcť niesť ich bremená. Požehnané však je, ak táto pomoc príde dobrovoľne, a nie z donútenia. Nie je to ale pokrytectvo, keď pred druhými skrývame svoju pravú tvár – bolesť, žiaľ...? Ježiš hovorí: “...aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale Tvoj Otec, ktorý je v skrytosti.” Skúsme takto našu bolesť prednášať nášmu Otcovi v modlitbách. Naučíme sa tak správne trpieť.