Slovak Czech English German Polish

Streda, 30. júla 2003

V Hospodinovi sa raduje naše srdce, lebo dúfame v jeho sväté meno. O utrápenosti. “Kto nepracuje, nech ani neje.” Nie je to len slovenské, ale predovšetkým biblické príslovie. Ako si teda máme vysvetliť slová Pána Ježiša z dnešného textu? Nenabáda nás vari k ničnerobeniu? Život v zaháľaní určite nebol cieľom Ježišových slov. Keďže však pozná naše myslenie, vie, ako často nám záleží na veciach každodenného života. To by samo o sebe nebolo zlé. Lenže, ak sa úzkostlivo týchto vecí držíme a máme prehnaný strach, čo s nami bude, to už v poriadku nie je. Táto prehnaná ustarostenosť môže náš myšlienkový svet natoľko zaujať, že zabudneme na tú podstatnú starosť – starosť o to, aby sme nasledovali Pána Boha, aby sme raz obstáli v Božích očiach. Tie starosti, ktoré my nemôžeme vyriešiť, Mu radšej prenechajme. On nám ich rád pomôže niesť. Ktoré sú to starosti, na to si odpovedzme každý sám. Nebolo by vôbec zlé, keby sme sa viacej naučili čakať, viac sa odovzdávali do Božej vôle a spoliehali sa na Neho. Samozrejme, nie nečinne so založenými rukami. Naopak, pracujme pre Božie kráľovstvo.