Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 03. augusta 2003

Nech je velebený Pán deň čo deň, on nesie naše bremená. Boh je naša spása. Božie požehnanie zachraňuje. Úvodné slová sú témou dnešnej nedele. Na pozadí nášho textu krásne vynikne skutočnosť veľkého Božieho požehnania početných zástupov. V texte sa hovorí o počte okolo päťtisíc mužov. Máme právo domnievať sa, že tam boli okrem mužov aj ženy a deti. Božie požehnanie – nasýtenie týchto tisícov – sa dokázalo cez Pána Ježiša. Vieme, že mal veľkú moc, že uzdravoval chorých, kriesil mŕtvych, tíšil búrky a sýtil hmotnými darmi. Všetky tieto prejavy moci však mali časové ohraničenie – každý uzdravený, vzkriesený i nasýtený raz musel umrieť. Ak by tieto prejavy moci boli tým jediným, čo Pán Ježiš ponúkal, bol by len jedným z mnohých zázračných lekárov či prorokov. A to nechcel ani samotný Pán, aby Ho ktokoľvek považoval iba za proroka, ktorý robí znamenia: “Preto Ježiš, keď poznal, že chcú prísť a zmocniť sa Ho, aby Ho urobili kráľom, utiahol sa zase na vrch do samoty” (v.15). – – Pán Ježiš urobil omnoho viac. Božie požehnanie sa cez Neho dostalo a dostáva do celého sveta. Veď On odpúšťal a odpúšťa hriechy, namiesto nás zomrel na golgotskom kríži. On však zvíťazil aj nad smrťou, keď vstal z hrobu. A práve toto je to najväčšie Božie požehnanie, ktoré zachraňuje: Pán Ježiš s odpúšťajúcou láskou; Boh, ktorý má moc dať nám nový život. On má moc vynulovať všetky naše hriechy a hodiť ich do mora zabudnutia. Dáva skutočný chlieb života. – – Pán Ježiš nasýtil hladných chlebom a rybami. Robí však oveľa viac – On sýti všetkých duchovne hladných. A priznajme si, tými sme bez výnimky všetci. Toto požehnanie – odpustenie hriechov a našu záchranu – nám ponúka Pán Ježiš aj dnes. Príjmeme ho?