Slovak Czech English German Polish

Utorok, 05. augusta 2003

Neznamená to lámať svoj chlieb hladnému? Dôležitosť postoja. Akým spôsobom zvykneme prosiť Boha, aby niečo vykonal? Pane, daj! Pane, urob to a to! Uzdrav ma! Pomôž mi!... Onen malomocný muž mal omnoho väčší problém, ako sú tie naše. Okrem toho, že trpel a zaživa zomieral, musel byť izolovaný od ostatných zdravých ľudí. Všimnime si, ako prichádza za Ježišom. Neprichádza s otázkou: “Ak je Boh dobrý, prečo musím trpieť?” Neprichádza s diabolským pokúšaním: “Ak si Syn Boží, zbav ma tohto trápenia!” Neprichádza s naliehaním, s rozkazom, ale pokorne. Najskôr sa poklonil, vzdal Ježišovi úctu a potom vyznal Jeho autoritu nad sebou samým: “Pane, keby si chcel, mohol by si ma očistiť.” Keďže to bola Ježišova vôľa, stalo sa tak. – – V Novej zmluve však nachádzame aj prípady, keď prosba volajúceho nebola Božia vôľa. Napríklad apoštol Pavel trikrát prosil Pána, aby vzal osteň z jeho tela (2.Korintským 12,8). Nebola to vôľa Pánova, ale naopak, bolo to v Božom pláne. Nie vždy rozumieme Božej vôli. Dôležitý je náš postoj, náš vzťah k Bohu, naša podriadenosť Jemu. On je Boh. Nie ja som dôležitý, dokonalý, múdry, ale On. Pane, som Tvoj. Urob v mojom živote, čo Ty chceš.