Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 07. augusta 2003

Ako sú vrchy vôkol Jeruzalema, tak je Hospodin vôkol svojho ľudu odteraz až naveky. Ježiš súcití s našou biedou. Ježišovi nebolo ľahostajné, v akom stave sa nachádzali Petrovi domáci. On prišiel, aby slúžil (Marek 10,45) a preto uzdravil Petrovu testinú. Preto uzdravil aj mnohých chorých, aj vyháňal démonov. – – V každej dobe povstali kresťania, ktorí si ako “životný program” zvolili uzdravovanie a vyháňanie démonov. Veď Ježiš tak robil, apoštolovia v Jeho mene tak konali. Dodnes platí podľa (Izaiáša 53), že On nielen vzal na seba naše neduhy, ale i to, že Jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia. Podľa Novej zmluvy uzdravovanie a vyháňanie démonov nie je nič výnimočné a senzačné. Máme sa modliť za chorých, máme sa v autorite mena Pána Ježiša postaviť na odpor všetkým nečistým duchom. To nie je len naša výsada, ale i povinnosť, poslanie. Otázka znie: robíme tak? Tam, kde som postavený, v rodine, v zamestnaní, všade môžem súcitiť s ľuďmi vôkol mňa, ako to robil Ježiš. Vždy a všade sa môžem za druhých modliť. Vždy mám súcitiť s chorými a prosiť za ich uzdravenie. Vždy mám prosiť za tých, ktorí sú v mojom okolí niečím zviazaní, aby boli oslobodení. Náš Pán počuje naše modlitby a odpovedá. On je ten istý včera, dnes i naveky.