Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 10. augusta 2003

Ámos odpovedal: Som pastier a pestovateľ sykomôr. Ale Hospodin ma vzal od stáda a riekol mi: Choď, prorokuj proti môjmu izraelskému ľudu. Soľ a svetlo – naše poslanie. Prvé, čo nás zarazí, je jednoznačnosť Ježišovho vyhlásenia. Nepovedal: “Vy ste svetlom, ak...” alebo: “vy budete svetlom, keď...”, on povedal jasne: “Vy ste”. Je to tak a inak to nebude. Nie je to na našom osobnom rozhodnutí, nie je to otázka našich zásluh a kvalít. Ježiš to pôvodne povedal učeníkom a zástupom v kázni na vrchu. Preto toto vyhlásenie je pravdou o každom, kto Jeho počúva a Jeho nasleduje. Nikto nám toto povolanie nevezme a nikto to za nás nevykoná. Ak ja nebudem svietiť, bude svetla menej. Ak ja nebudem soľou, bude na zemi viac hniloby a nechutnosti. – – Nezáleží na tom, ako sa cítim, ako sa sám posudzujem. Pretože nemá svietiť moja múdrosť, teológia, nadanie, duchovný dar... To svetlo sú moje skutky, môj život. Nič viac nepriťahuje a neosloví druhých, ako osobný príklad, keď vidia život. Prvý cirkevný zbor v Jeruzaleme nemal takmer žiadnu teológiu, žiadne dogmy, iba to, čo si učeníci pamätali z úst Ježiša. A predsa ten zbor rástol, denne mnohí nachádzali spasenie v Kristovi (Skutky 2,47), lebo videli život kresťanov. To ich priťahovalo. Videli ich skutky, videli evanjelium nie na papieri, ale v praktickom živote. To je moje i tvoje poslanie.