Slovak Czech English German Polish

Streda, 13. augusta 2003

Hospodin ich sýtil nebeským chlebom. Otvoril skalu a prúdom tiekla voda, valila sa ako rieka pustým územím. Pamätal na svoje sväté slovo. Ježiš oslobodzuje od duchovnej pýchy. Jedinou prekážkou pre Pána Ježiša je zatvrdenie a odmietanie. On nasilu nevojde k človeku. Mnoho ľudí odmieta Ježiša zvláštnym spôsobom. Navonok sú zbožní, niekedy až veľmi a predsa je to tak, ako to povedal jeden náš priateľ: “Viete, čo je najhoršie? Že niektorí kresťania ku svojmu kresťanstvu vôbec nepotrebujú Krista.” Ježiš je pre nich iba duševným doplnkom, akýmsi zákuskom. Nevnímajú ho ako nevyhnutný pokrm. Necítia smäd a hlad po Ňom. Takí boli farizeji v prečítanom slove. Ježišovu prítomnosť chceli mať iba ako nejakú odmenu za ich zbožnosť a On išiel radšej za tými, ktorí ho skutočne potrebovali a túžili bytostne po Jeho prítomnosti. Colníci a hriešnici. Spomedzi nich si Pán Ježiš aj povolal jedného za učeníka. Pán Ježiš poukázal a poukazuje aj dnešným farizejom na duchovnú pýchu. Zdraví nepotrebujú lekára. Iba chorí. K takým príde. Iba ak si skutočne pripustíme svoju duchovnú nemoc - hriech, môžeme zakúsiť aj radosť stolovania s Ježišom. On príde.