Slovak Czech English German Polish

Sobota, 16. augusta 2003

Ani jeden obyvateľ nepovie: Chorý som! Ľudu, ktorý tam prebýva, sú viny odpustené. Ježiš oslobodzuje od slepoty a nemoty. V čom spočíva najväčší problém slepoty. V neschopnosti vidieť, a tak si dotvoriť obraz reality? Alebo to je neistota a odkázanosť na iných? Ježiš prichádza, aby uzdravoval telesne chorých. Uzdravujúco účinkuje vo svojej cirkvi, veď je ten istý včera i dnes. Ale telesná slepota nie je jediný problém. Slepota ducha či srdca je diagnóza síce často prehliadaná, ale nemenej bolestná. Ak slepý človek leží na ulici a nevie vstať a okoloidúci si ho nevšímajú, jeho utrpenie nie je menšie, ale naopak väčšie. Kto je väčší slepec? Ten na chodníku, alebo okoloidúci, tváriaci sa, že nevidí človeka v núdzi? Aj v cirkvi je veľa ľudí, ktorí sú nejakým spôsobom slepí a potrebujú pomoc iných. Sú v kríze osobnosti, viery, vzťahov. Bol som svedkom, keď sa pomoc takýmto ľuďom odbavila neosobným odvolaním na nutnosť spĺňania predpisov a konvencií. Ľudskosť zostala kdesi vzadu ako príťaž, ktorú musíme trpieť. Nie náhodou v evanjeliovom príbehu uzdravenie nemého naväzuje na uzdravenie slepcov. Ak má dôjsť k pomoci slepým ležiacim na dlažbe života, všetci musíme prehovoriť a vysloviť svoj ľudský súcit i praktickú pomoc podľa vzoru Krista. Pane, osloboď nás od nemoty. Slepí totiž vedia, že potrebujú pomoc a prosia o ňu, ale nemí si myslia, že je všetko v poriadku a preto je lepšie byť ticho, respektívne reprodukovať myšlienky a názory iných.