Slovak Czech English German Polish

Sobota, 23. augusta 2003

Utvoril nás Boh, patríme jemu, sme jeho ľud, ovce jeho pastvy. Na Ježišovom mieste. Tak ako v dávnych dobách, tak aj v dnešnom modernom svete, požívajú vyslanci takmer rovnakú úctu, ako tí, čo ich vysielajú. Preto aj počúvame v správach, že veľvyslanec tej ktorej krajiny bol prijatý s najvyššími poctami. To znamená, že sa mu dostalo rovnakej úcty a vážnosti ako prezidentovi tej krajiny. Na druhej strane to tiež znamená, že má rovnakú zodpovednosť ako prezident. Jednoducho osoba veľvyslanca plne reprezentuje toho, kto ho vysiela. Tak, ako prezident vysiela svojho veľvyslanca, tak aj nás Kristus každým dňom vysiela do sveta, ako svojich veľvyslancov. Jasne to znie z Jeho slov: “Kto vás prijíma, mňa prijíma...” Je to na jednej strane úžasná pocta, byť vyslancami Božieho Syna. Na druhej strane je to aj zodpovednosť, aby naše pôsobenie v tejto funkcii bolo adekvátne, aby ľudia podľa spôsobu nášho života poznali, kto nás vyslal, koho vyslancami sme. Aby videli naše pozemské skutky, počuli naše slová, a velebili Otca, ktorý je v nebesiach.