Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 24. augusta 2003

Ja som s tebou, aby som ti pomáhal a zachraňoval ťa - znie výrok Hospodinov. Dom Boží je domom modlitby. Hovorí sa, že pod svetlom býva najväčšia tma. Tam, kde by to svetlo malo byť najintenzívnejšie, tam, kde by ho prirodzene malo byť dostatok, práve tam ho niet. Je to prekvapivé, a my sa čudujeme, ako je to vôbec možné. Táto pravda často platí aj o našich nedeľných bohoslužbách a o našom prístupe k nim. Naše modlitby sú mnohokrát povrchné, a to ešte počas nášho mrmlania stihneme kontrolovať situáciu v kostole a registrovať susedkin nový kabát. Naše návštevy nedeľných bohoslužieb sú niekedy formálnou záležitosťou, keď naša myseľ a naše srdce sú niekde inde, ako pri Bohu. Napadá mi, čo by asi urobil Kristus, keby prišiel neohlásene v nedeľu do kostola. Akých by nás našiel? Úprimne a z celého srdca sa modliacich, vrúcne oslavujúcich Božie divy, či duchom neprítomných účastníkov, ktorí netrpezlivo očakávajú záverečné požehnanie? Bol by potešený, alebo by horko zaplakal a mal sto chutí vyhnať nás z chrámu ako jeruzalemských kupcov? Dom Boží je domom modlitby, domom oslavy Božej a úprimného spoločenstva s Kristom a jeho nasledovníkmi. Je to veľká výsada, je to veľký dar, že môžeme oslavovať Boha a spievať mu piesne. Pamätajme na to aj dnes, keď vykročíme do kostola.