Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 01. septembra 2003

Moja duša jasá v mojom Bohu, lebo ma odial rúchom spásy, zahalil ma plášťom spravodlivosti. Z plnosti srdca hovoria ústa. My ľudia máme zvyčajne sklon k povrchnosti a plytkosti. Stačí sa naučiť zbožne po kresťansky hovoriť, obliecť si kostolné róby a z času na čas, pokiaľ možno pravidelne, sa zúčastňovať náboženského života komunity a – je tu zbožná fasáda, zbožný “imidž”. Keď si myslíme, že v kresťanstve ide o povrchovú úpravu, o akúsi zbožnú fasádu, klameme samých seba. Prídu však aj chvíle, keď sa pod náporom životných okolností, kríz a konfliktov, naša zbožná fasáda rozbíja a prejavuje sa to, čo je naozaj v našom vnútri. Ježiš nás pozýva, aby sme išli hlbšie pod povrch a nazreli hlbšie do vnútra. Komu patrí naše srdce? Je naše srdce otvorené pre Božie riešenia a plány? Alebo o nás platia Ježišove slová: “...vreteničie plemä...”? O ľuďoch, ktorí odovzdali svoje srdcia Kristovi, apoštol Pavel píše, že láska Božia je: “nám rozliata v srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý nám je daný.” Čo iné, ako dobré veci môžu vzísť zo srdca, ktoré je naplnené Božou láskou. Aj v tomto texte k nám znie Božie pozvanie: “Chcem od základu, od koreňa prebudovať tvoj život. Nechcem tvoju zbožnú tvár, prázdne slová, náboženské prejavy, chcem tvoje srdce, tvoju dôveru, tvoje najvnútornejšie ja. V mojich rukách bude mať tvoj život správny smer a prinesie mnoho dobrého ovocia.”