Slovak Czech English German Polish

Utorok, 16. septembra 2003

Hospodine, Pane, k tebe hľadia moje oči, v teba dúfam, nezbav ma života. Ježiš v búrkach života. Plné kostoly. Na púťach a iných náboženských podujatiach mnoho ľudí. Nábožné piesne o Božej láske, o radostnom živote kresťana napĺňajú chrám, srdcia i oči vlhnú dojatím. Aj pán farár mal krásnu kázeň... Ježiš kráčal po vlnách a búrky tíchli. – – Ale vyjdeme z kostola a život sa vracia do starých zabehaných koľají. Manžel popíja, deti sú neposlušné, peňazí je málo... Len vzdychy, náreky, ponosy. O radostnom kresťanskom živote ani chýru. Pán Ježiš ostal v kostole. Ak nám niečo nepríde do cesty, napr. fuška na privyrobenie, stretneme sa s Ním znova o týždeň na nedeľných bohoslužbách. A znovu tonieme. – – A Biblia? Niet na ňu času. Ani na rozhovory s Bohom. Sme nešťastní a úbohí. Vylievame svoje srdcia pred susedmi, ale nie pred Bohom. A On čaká. V kúte našej izbietky čaká. Čaká, kedy zatúžiš po úprimnom rozhovore s Ním. Aby mohol vziať do svojho náručia tvoje ubolené srdce. Len On môže zmeniť, len On môže zahojiť! Len On vie z púšte nechať vyraziť prameň čerstvej vody. Len On vie zahojiť rany duše, zlomiť okovy v našich rodinách, z alkoholikov vymodelovať vynikajúcich manželov... Nájdime si dôstojný čas pre Boha, nie omrvinku, zbytok. Čítajme pravidelne Bibliu, rozprávajme sa so svojím Bohom.