Slovak Czech English German Polish

Utorok, 30. septembra 2003

Dobre je ospevovať nášho Boha, lebo je to príjemné a sluší sa ho chváliť. Potreba odpúšťať. Väčšina z nás si asi pravdepodobne vzorne a svedomito plní svoje pohľadávky, platí faktúry a spláca pôžičku, či leasing. Nechceme nikomu nič dlhovať, nechceme byť dlžníkmi. No napriek všetkým našim snahám nebyť dlžníkom, nimi predsa sme. Ten, komu dlhujeme, je Boh. Jemu dlhujeme nezaplatiteľnú sumu. Čo je tým nesplatiteľným dlhom a sumou? Náš hriech. A Boh nám predsa aj túto dlžobu odpúšťa. Tak veľmi nás miluje, že vo svojom Synovi nám na golgotskom kríži odpúšťa, anuluje náš dlh, náš hriech. Boh každý deň vo svojej láske a hojnosti odpúšťa môj i tvoj dlh, môj i tvoj hriech. A čo my ako spoločenstvo veriacich? Dnes opäť môžeme spoznať jeden dôležitý znak cirkvi. Je to spoločenstvo, v ktorom nikomu nesmie zostať jeho vina neodpustená. Veď ako členovia tohto spoločenstva smieme pristúpiť k oltáru zmierenia až vtedy, keď sme si navzájom odpustili. Ježišova cirkev je nepretržite ochotná odpúšťať. Ako je to s našou ochotou?