Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 12. októbra 2003

Potom poznajú, že ja, Hospodin, ich Boh, som s nimi, a že oni, dom Izraela, sú mojím ľudom - znie výrok Hospodina, Pána. Som spravodlivým človekom? Už veľmi dlho a na mnohých miestach sa vedú dišputy o tom, koho môžeme a koho nemôžeme označiť za spravodlivého človeka. Je to veľmi ťažké. Máme tendenciu samých seba vždy vidieť ako trpiacich a nevinných. Vidíme, že nie sme až takí, zlí ako ten náš sused, ten môj brat, tá moja sestra atď. Aj dnes sa k nám skláňa Pán vinice a hovorí nám: choď pracovať. Naša odpoveď je častokrát podobná tej, ktorú povedal syn pánovi vinice. Dobre, pane! Ale nešiel. Druhý syn povedal: Nechce sa mi! Ale napokon šiel. Aká je tvoja odpoveď? Povedal si Pánovi, že Ho chceš brať vážne, ale už si ustal a predsa si to nemyslel až tak vážne? Povedal si, že Ho budeš verne nasledovať, ale už na to nemáš veľmi chuť? Naša úprimnosť pred Pánom Bohom je veľmi dôležitá. Máme hľadať samých seba v tomto svete a pýtať sa: Som skutočne spravodlivým človekom, alebo sa len na takého hrám? Splnil som vôľu Otcovu? Nepredbiehajú nás v tomto tí, o ktorých sme si mysleli (myslíme si), že sú na okraji nášho zboru, mesta, dediny? Apoštol Pavel v Liste Korintským 1,27 píše: “Ale čo je svetu bláznivé, vyvolil si Boh, aby mocných zahanbil, čo je svetu neurodzené a opovrhnuté, vyvolil si Boh a čoho niet, vyvolil si, aby zničil to, čo je, aby sa nikto nechválil pred Bohom.”