Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 13. októbra 2003

Zotriem tvoje priestupky sťa oblak a tvoje hriechy ako mračno. Navráť sa ku mne, lebo som ťa vykúpil! Slovo, čin a pokánie. Aký obrovský rozdiel. Dnešná doba je plná slov a sľubov, ktoré sa neplnia. Storočie, ktoré je už za nami (20.), je označované za storočie zmlúv, dohôd, podpisov a sľubov. No okrem týchto prívlastkov má aj iné, naoko podobné, no vo svojich dôsledkoch úplne opačné označenia. A to označenia, ako storočie nesplnených sľubov, porušených dohôd alebo storočie nedodržaných zmlúv. Určite nikto z nás nie je nadšený z ľudí, ktorí veľa sľubujú, ale málo plnia. No otec v tomto podobenstve menuje obidvoch odlišne si počínajúcich bratov “synmi”. V Božích očiach sú synmi aj tí, ktorých oficiálna mienka za takých nepovažuje. Teda Boh a Otec prichádza aj dnes ku každému jednému z nás a hovorí: Syn môj; poď pracovať “dnes”. Teda pracovať máme ihneď. Prvý syn je samá ochota. Ale nešiel. Posiela druhého syna tými istými slovami. A on odpovedal: “Nechce sa mi.” Ale neskôr – kedy, nevieme – si uvedomil, že si zle počínal, robil pokánie a šiel. Ježiš nerobí ani jedného z nich absolútnym vzorom. Ježiš nehovorí o tom, že je správna neochotná ochota alebo ochotná neochota. Keď sa pozerá na výsledok, môže sa pýtať, ktorý z nich vykonal, čo chcel otec. Nejde len o slová, ale o činy. Zreteľne sa tu hovorí o “konaní”. Teda slovo a čin. Splnil si a plníš aj ty to, čo si sľúbil Bohu? Alebo to zostalo a zostáva iba pri slovách a sľuboch?