Slovak Czech English German Polish

Streda, 15. októbra 2003

V ten deň pohania vyhľadávať budú koreň Izajov, ktorý stojí ako koruhva národov, a slávny bude jeho príbytok. Stratená príležitosť. Práve tento výrok najviac vystihuje situáciu z nášho podobenstva. Pozvaní (izraelský národ) odmietli pozvanie samotného kráľa. Idú si po svojich veciach. Jedni majú starosť o svoj majetok, iní o prácu a ďalší zahodili túto obrovskú príležitosť kvôli svojej rodine (Lukáš 14,18-20). A niektorí sa dokonca postavili proti kráľovým sluhom. No napriek tomu všetkému sa kráľ nevzdáva svojho zámeru vystrojiť svojmu synovi svadbu. A práve preto začal pozývať a neprestajne pozýva na svadbu svojho syna aj pohanov. Dobrých aj zlých (v.10). A toto je cirkev. Vstup do svadobnej siene je alegóriou vstupu do cirkvi krstom. A práve do tejto miestnosti prichádza aj hostiteľ, aby pozdravil svojich hostí. Jeho príchod je alegóriou posledného súdu. Je varovaním pre tých, ktorí si myslia, že kresťania nepodliehajú Božiemu súdu. Jeho príchod ukazuje, že členstvo v cirkvi ešte nie je automatická spása. Ani tvoj krst, ani tvoja konfirmácia, či platenie cirkevnej dane, ti nedá záruku, že budeš na Božej hostine až do konca. Rozhodnutie padne až vtedy, keď sa na nás pozrie Boh. Židia, ktorým Ježiš rozprával toto podobenstvo, veľmi dobre vedeli, že prísť na svadbu bez slávnostného rúcha, znamená porušenie zvyku a pohŕdanie hostiteľom. A každý, kto pohŕda Bohom, bude odsúdený a prísne potrestaný (v.13). Tieto hrozby zasahujú toho, kto bez pokánia a bez viery, teda bez svadobného rúcha, bez premeny života spolieha iba na príslušnosť k cirkvi. Tu sa nehovorí o súde nad tými, ktorí nepatria do cirkvi, ale práve naopak. Povolanie i život teda musia byť v súlade (v.14). Nestraťme túto obrovskú príležitosť.