Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 16. októbra 2003

Znova ma oživíš a vyvedieš z hlbín zeme. Zveľadíš moju dôstojnosť a znova ma potešíš. Musíš vedieť, ako sa máš správať! Dnešná doba je totiž veľmi náročná. Musíš byť milý a usmievavý, aj keď sa ti to vôbec nepáči. Musíš sa vedieť predať. Presne takto prichádzajú vyslanci farizejov s herodiánmi za Ježišom. Oslovujú Ho veľmi lichotivo. Vyznávajú o Ježišovi, že je pravdivý a že učí ceste Božej podľa pravdy. A dokonca Ho nazývajú Majstrom, hoci v skutočnosti Ho chcú podchytiť v reči a usilujú o Jeho smrť. Nastražili Mu týmto lichotením pascu. No Ježiš odhalil ich pravý úmysel a označil ich za pokrytcov. Tento Ježišov pohľad preniká aj dnes ľudským vnútrom a odhaľuje neúprimnosť. Aj dnes odhaľuje mnohých ako pokrytcov. On vidí skutočný stav srdca a dokáže ho odlíšiť aj od dobrého hereckého výkonu. Aj dnes dokáže zhodiť masku z tváre tak, ako to urobil týmto farizejom a herodiánom. Farizeji boli náboženskou skupinou, ktorá sa stavala proti rímskej okupácii Palestíny. Herodiáni boli židovskou politickou stranou, ktorá sa hlásila k Herodesovi Antipasovi a k politike, ktorú nastolil Rím. Za “normálnych” okolností boli tieto dve skupiny úhlavnými nepriateľmi. Teraz sa však spojili proti Ježišovi v predstave, že majú spoľahlivý plán, ako Ho pritlačia k múru. Keby totiž Ježiš súhlasil, že je správne platiť dane cisárovi, farizeji by povedali, že odporuje Bohu, jedinému Kráľovi. Ale keby bol povedal, že sa dane nemajú platiť, herodiáni by Ho vydali Herodesovi ako buriča. Ježiš sa vyhol tejto pasci tým, že poukázal na naše dvojité občianstvo. “Dávajte teda, čo je cisárovo cisárovi a čo je Božieho Bohu.” Vidíme hneď, že toto pravidlo súvisí s otázkou vlastníctva. Čo komu patrí, to mu dajte! V Ježišovej odpovedi je položený dôraz na druhú časť. Teda ako sa máme správať? Nemáme sa pýtať: Pane Bože, čo ti mám dať, ale čo si môžem z toho Tvojho nechať. Človek je obrazom Božím, a tak sa má celý vydávať Bohu.