Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 19. októbra 2003

Hospodin, kráľ Izraela, je uprostred teba, nebudeš sa už báť zlého. Poslušnosť lásky. Pojem poslušnosť, aj pojem láska, patria dnes medzi devalvované, teda znehodnotené pojmy. Pojmy, ktoré sú zbavované svojho pravého významu, a práve naopak sú naplňované falošnými hodnotami a ich pravý obsah sa vyprázdňuje. Ako keby ľudia zabudli na to, že forma na pečenie ešte nie je bábovka, podobný nie je totožný a láska nie je to, čo sa ponúka vo filmoch na televíznej obrazovke. Dnešný (tak, ako aj včerajší) text venuje pozornosť správnemu vzťahu medzi človekom – jednotlivcom a Pánom Bohom a medzi človekom – jednotlivcom a všetkými ostatnými ľuďmi. Obidva vzťahy sa majú vyznačovať láskou. Práve to je našou povinnosťou. No láska, to nie je iba krásny pocit, ale je to predovšetkým činorodý vzťah, v ktorom človek svoje záujmy prispôsobuje tomu, koho miluje. Prikázania nie sú obmedzené na vonkajšie činy, ale vzťahujú sa tiež na sklony mysle, duše a srdca. Ľudský zákon sa zaujíma iba o vonkajšie činy, pretože ľudia nemôžu vidieť do srdca iného. Ale Boh, ktorý vidí aj vnútro každého jedinca, sa zaujíma tiež o pohnútky ľudského konania. A preto máme milovať Boha celým srdcom, celou dušou a taktiež celou mysľou. Teda celý človek má dať Boha na prvé miesto v práci i vo voľnom čase, vo vzťahoch s priateľmi a vo svojom zamestnaní, v tom, ako nakladáme s peniazmi, časom a so svojimi hrivnami; v práci i doma... A zároveň Ježiš prikazuje milovať aj svojho blížneho. U Ježiša je blížny každý človek, ktorý je nám blízko, s ktorým nejakým spôsobom prichádzame do styku. Teraz už nestrácajme čas úvahami o tom, či svojho blížneho milujeme alebo nie; ale robme tak, akoby sme ho milovali. Žime v poslušnosti Pánu Bohu, žime v láske!