Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 27. októbra 2003

Ja som biedny a úbohý, ale Pán na mňa myslí. Až pokiaľ siaha hranica našej viery? My ľudia sme ohraničené tvory. Sú hranice, ktoré zatiaľ nedokážeme prekročiť, pretože nemáme dosť síl alebo múdrosti. Ale tie hranice vždy posúvame ďalej. Niekedy je dobré posúvať hranice možností, ale niekedy je to na škodu. Dobré je posúvať hranicu našej viery. Čím bližšie k Bohu, tým väčšia je viera, a tým viac chápeme Božie dielo aj svoj život. Jób nám tiež pomáha pri tom posúvaní hraníc našej dôvery bližšie k Bohu, aby sme nechápali vieru v Boha ako niečo, čo nám zaručí blahobyt na tejto zemi. Z Božích rúk sa treba naučiť prijímať dobré veci, ale aj to, čo my pokladáme za zlé a predsa vytrvať vo viere. A na koniec života príde hranica, ktorú budeme musieť prekročiť. A pýtame sa: “Kto ma vytrhne z tohto tela smrti?” Len Boh, ktorý to koná skrze Pána Ježiša Krista. Rozmýšľajme teda dnes, ako môžeme posunúť hranicu našej viery bližšie k Pánu Bohu. Aj o tom, ako On sám rozširuje a upevňuje hranice našej viery. A občas ich pevnosť aj skúša.