Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 02. novembra 2003

Potom poznajú, že ja som Hospodin, keď polámem ihlice ich jarma a vytrhnem ich. Tvrdosť ľudského srdca. Dnes si spomíname na našich blízkych, ktorí už odišli z tohoto časného života a pri tejto príležitosti sa v našom srdci objavia nezvyčajne city – clivota, smútok a rozcitlivieme sa. Spomienky nás privádzajú k udalostiam a chvíľam, ktoré sme s našimi blízkymi prežili a tie v nás zanechali citovú stopu. Cit k blízkemu človeku nás obmäkčuje a stávame sa prístupnejšími, vieme zľaviť aj zo svojich vysokých nárokov... Je však zvláštne, že voči Bohu, ktorý by nám mal byť tiež blízky a voči Jeho slovám, je naše srdce tvrdé. Pre tvrdosť nášho ľudského srdca musel Mojžiš urobiť v Božom zákone výnimky. Pre tvrdosť nášho ľudského srdca aj dnes v mnohých rodinách trpia ženy, deti a niekedy aj muži. Pre tvrdosť nášho ľudského srdca sú mnohé deti dnes bez rodín, bez otca, bez mamy a nepoznajú, čo znamená spoločný všedný, či sviatočný obed, kde celá rodina sedí okolo stola, otec sa pred jedlom pomodlí, zaželajú si všetci “požehnanú dobrú chuť”, po obede zaspievajú pieseň ako vďaku za Božie požehnanie a potom sa rozprávajú o všedných i sviatočných veciach. – – Pre tvrdosť nášho ľudského srdca zomrel Pán Ježiš na kríži. Aby nám tvrdosť nášho ľudského srdca bola odpustená. Aby sa to naše tvrdé srdce stalo znova citlivým.