Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 10. novembra 2003

Pre svoje hojné milosrdenstvo neskoncoval si s nimi, neopustil si ich. Trpezlivé počúvanie poskytne priestor na odpoveď. Traja starší muži práve zmĺkli. Zrejme už povedali všetko, čo ich trápilo, čo mali na mysli. V tej chvíli vstupuje do príbehu ďalšia postava. Elíhú o sebe prezrádza, že je mladší ako Jóbovi priatelia. Hovorí, že z úcty k starším doteraz mlčky počúval a nevstupoval do debaty. Aj keď mal zrejme mnoho námietok a poznámok k povedanému. On však trpezlivo čakal. Bol rýchly, keď bolo treba počúvať a pomalý, keď mal hovoriť. Ako je to s nami? Sme my rýchli, keď treba počúvať a pomalí, keď treba hovoriť? Sami dobre vieme, že mnohokrát je to práve naopak. Ak nám niekto pri rozhovore alebo debate okamžite neposkytne priestor na prejavenie nášho názoru, cítime sa dotknutí. Zdá sa nám to nespravodlivé. Myslíme si, že obmedzuje naše právo na vyjadrenie svojho názoru. Najmä nám – mladším neraz chýba potrebná pokora a trpezlivosť. A potom, nie sme ochotní ani len pozorne počúvať, čo ten druhý hovorí. Nielenže sa ho nesnažíme vypočuť a pochopiť, ale chceme povedať svoj príbeh, zdôrazniť svoju múdrosť. Nech teda dnes stojí pred nami Elíhú ako ten, ktorý trpezlivo čakal na vhodný okamih, keď sa mohol do rozhovoru zapojiť. Ale nielen to. Nech pred nami stojí aj ako ten, ktorý trpezlivo a pozorne počúval všetko, čo bolo povedané. A práve preto prináša nový pohľad.