Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 13. novembra 2003

Vtom sa Eliáša dotkol anjel a povedal mu: Vstaň a jedz! Vstal teda, najedol sa a napil a posilnený tým pokrmom putoval štyridsať dní a štyridsať nocí až na Boží vrch. Dôverovať Bohu napriek všetkému, čo sa deje. Mnohokrát sme naplnení “spravodlivým” hnevom a pýtame sa: “Ak má Boh všetko vo svojich rukách, ako sa toto mohlo stať? A prečo práve mne?” Nie sme veľmi naklonení myšlienke, že sme len dočasné bytosti, žijúce vo svete, uzatvorené v čase a priestore, nepoznajúce zajtrajšok ani ďalekú budúcnosť. Preto nepoznáme ani všetky príčiny toho, čo sa deje. Máme množstvo nezodpovedaných otázok. Popredné miesto však vždy bude patriť otázke: budem dôverovať Bohu napriek všetkému? Keď k Jóbovi prichádza Boh, aby odpovedal na jeho otázky, Jób zrazu zmĺkne, lebo je pri ňom Stvoriteľ celého sveta. Zrazu sa mu obhajoba vlastných pocitov zdá úplne malicherná, sám sa cíti ako nehodná bytosť, ktorá nie je schopná súdiť Boha ani pýtať sa na príčiny. – – Preto činí pokánie. Ale nie zo svojich tajných hriechov. Korí sa pred Božou suverénnosťou a spravodlivosťou. Ľutuje svoj predošlý postoj a skláňa sa pred Božou mocou. Uznáva, že nemal silu dôverovať Bohu naplno. Pravá viera sa začína pokorou. Majme na pamäti to, že Božie skutky nie sú závislé od našich skutkov. Boh sám urobí to, o čom usúdi, že je pre nás to najlepšie a nepotrebuje sa nás pýtať na našu mienku.