Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 16. novembra 2003

Aké vzácne sú na vrchoch nohy blahozvestov, ktorí hlásajú pokoj, zvestujú blaho, hlásajú záchranu. Hovoria Sionu: Tvoj Boh je kráľom. Všetko, čo robíme v tele, má večný význam. Žijeme v čase očakávania druhého príchodu Pána Ježiša Krista. Nechceme byť zatratení, ale pozvaní do večnej radosti. Ako si môžeme krátiť čas nášho čakania? Užitočnou službou, ktorá bude mať dosah na našu budúcnosť. Máme slúžiť nášmu Pánovi, Ježišovi Kristovi. To neznamená, že sa máme zatvoriť do kostola a celé dni stráviť v zbožnom rozjímaní, modlitbách a chválach. To neznamená, že máme zabudnúť na to, čo sa deje v tomto svete. Spoločenstvo veriacich je veľmi potrebné, aby sme nabrali silu a odhodlanie ísť do sveta a hľadať všetkých, ktorí potrebujú pomoc a starostlivosť. Ježišovi Kristovi budeme slúžiť tak, že sa budeme starať o všetkých biednych, chorých, ľudí vysunutých na samotný okraj ľudskej spoločnosti. Mnohokrát sú nám nesympatickí a konštatujeme, že si za svoju biedu môžu aj tak sami. Náš Pán nás však vyzýva, aby sme sa o nich starali. Vo všetkých týchto ľuďoch môžeme totiž vidieť Jeho – poníženého Ježiša, ktorý sa jedného dňa vráti ako oslávený a vyvýšený Kráľ. Vtedy nastane čas odmien a trestov. Ale dovtedy vyplňme čas čakania užitočnou službou svojmu Pánovi. Pretože všetko, čo robíme v tomto tele, má večný význam.