Slovak Czech English German Polish

Streda, 19. novembra 2003

Nech je nám Boh milostivý a požehná nás! Tak aj viera, ak nemá skutky, je sama o sebe mŕtva. V Starej zmluve je plodný strom často používaný ako symbol dobrého života. Tak to hovoril už prorok Jeremiáš: “Požehnaný je muž, čo dúfa v Hospodina, ktorého nádejou je Hospodin. Bude ako strom zasadený pri vode, zapustí korene pri potoku, nebojí sa, že príde horúčava, lístie mu ostáva zelené, ani v suchých rokoch nemá starosti a neprestajne rodí ovocie.” Ježiš v tomto príbehu ukázal, čo sa stane s takým stromom, ktorý iba zaberá miesto i čas a trpezlivému záhradníkovi neprináša nijaké ovocie. To bol jeden zo spôsobov, ako Syn Boží varoval svojich poslucháčov a nasledovníkov. Boh totiž nebude tolerovať nedostatok úsilia a produktivity navždy. Aj Ján Krstiteľ sa vyjadril v podobnom zmysle slova o pokryteckom správaní a zanedbávaní povinností: “...sekera je priložená na korene stromov, a každý strom, ktorý nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa.” Vieru a činy od seba nemožno oddeľovať. Viera, ktorá nie je vyjadrená odpovedajúcim konaním, je mŕtva. Ježiš adresoval svoje najtvrdšie výroky váženým náboženským vodcom, ktorí postrádali pravú vieru. Viera sa musí prejaviť v pokání a následne v činoch, inak nie je skutočná. Opýtajme sa teda: Dozrieva v našich životoch ovocie viery, alebo hnije, pretože nekonáme podľa toho, ako nám Boh prikazuje? Dostáva sa nám zvláštnej Božej starostlivosti, ale neprinášame žiadne ovocie? Pokiaľ je to tak, odpovedzme na Božiu trpezlivosť a milosrdenstvo zodpovedným nasledovaním Krista. Snažme sa žiť s Bohom kdekoľvek a kedykoľvek, nielen v kostole a vo sviatočné dni, lebo iba tak prinesieme ovocie viery v podobe dobrých skutkov.