Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 01. decembra 2003

Józua padol na tvár k zemi, klaňal sa mu a povedal mu: Čo chce povedať môj pán svojmu služobníkovi? Všetkých oslovuje menom. Možno sme trochu pozabudli nadchýnať sa naším Bohom, Stvoriteľom. Čo keby sme tak dnes, na výzvu tohto textu, radostne, oslavne, nadchnuto svedčili o Bohu. Hovorili by sme zapálene i s bázňou, že tento Stvoriteľ je nekonečne iný a väčší, presahujúci naše predstavy. Nadchlo nás to a potešili sme sa týmito obrazmi? – – Máme dnes omnoho dokonalejšie poznanie rozmerov vôd morí. Vedci za nás určujú vrstvy zeme, premeriavajú ich hrúbku či hmotnosť až k stredu zeme. Aj národy, kvapky z vedra a prášok na vážkach sú sčítané, ostrovy na záberoch z družíc naozaj zavážia sťa zrnko piesku. – – Ku komu však aj dnes pripodobníme Boha a akú Mu dáme podobu? Nevieme to? Nepočuli sme to? Iste by stálo zato, počúvnuť výzvu textu a zdvihnúť vozvýš svoje oči a vidieť, kto to stvoril. Lebo tento Boh Stvoriteľ je naším Bohom, všetkých oslovuje menom. Dal sa nám poznať v našom Pánovi Ježišovi Kristovi, sediacom Mu po pravici. Máme sa Ním nadchýnať, chváliť sa Ním, nech všetci počujú, aký nekonečný v moci, nádherný, skvelý a jedinečný Stvoriteľ sa o nás stará. Na nikoho nezabudne, ozaj, v Jeho prepočtoch Mu nechýba ani jeden z nás.