Slovak Czech English German Polish

Sobota, 06. decembra 2003

Hospodinu nič neprekáža zachraňovať veľkým alebo malým počtom. Najvzácnejšie meno. Pri najrozličnejších protivenstvách a prenasledovaniach, ktoré Boží ľud zažíva z rôznych strán, tento text je nádherným povzbudením. Boh zhromažďuje svoj ľud! Aj cez rieky, aj cez oheň, tí, ktorých zhromažďuje Hospodin, jednoducho dôjdu tam, kde ich Pán Boh chce mať: v Jeho svätom ľude. Pri vytváraní spoločenstva, v chrámoch, v modlitebniach, v domovoch i v nemocniciach, kresťania by mali neustále konať podľa Božieho príkladu: volať svojich bratov a sestry menom. Sme natoľko vzácni v Božích očiach, že nás Boh k sebe nevolá ako bližšie neurčenú skupinu študentov, Pán Boh nepovoláva profesorské zbory, ani robotnícku triedu, ale pozná každého z nás po mene. Ako ľahko sa dá s tým vedomím prechádzať dravou riekou, či páliacim ohňom! – – Máme ešte jedno spoločné meno: Hovoríme si kresťania. Tejto vzácnosti sa nám dostalo skrze Ježiša Krista a vďaka Nemu patríme do obrovského spoločenstva veriacich. Pán Boh nás chce uistiť, že pod týmto menom, Jeho menom, budú Jeho synovia a dcéry privedení hoc aj zďaleka. Napriek protivenstvám, vode či ohňu, veď pravá cirkev je neustále prenasledovaná: prinajmenšom svet je stále v určitej opozícii voči pravej cirkvi. Ako bezvýznamne však vyzerá hocaké protivenstvo, keď nám všemohúci Boh povie: Môj si ty!