Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 25. decembra 2003

V pokoji si ľahnem a zaspím, lebo len ty sám, Hospodine, dávaš bezpečný príbytok. Skrze Ježiša Krista sme dedičmi večného života. Narodil sa nám Spasiteľ – tak znie posolstvo dnešného rána. Božia štedrosť sa v betlehemských jasličkách stáva skutočnou a dokonalou, veď čo môže zatrateného človeka potešiť viac ako to, že mu Boh odpúšťa hriechy! Skúsme iba na chvíľu nahliadnuť do svojej minulosti. Čo je pre ňu charakteristické? Aké tajomstvo ukrýva? Či sa tam nenachádzajú aj veci, ktoré by sme tam najradšej nevideli? Či v nás svedomie ešte stále nevyvoláva pocity hanby, zradenia svojich ideálov, zaprenia dobra a pomoci, ktorú sme neboli schopní poskytnúť? Našu minulosť, nech už bola akákoľvek, nedokážeme v sebe nikdy úplne potlačiť. Je nevymazateľná, ale i napriek tomu môže byť úplne prekrytá Božou vôľou. A práve to je posolstvo týchto dní o narodení Spastieľa. Božia milosť, Božie odpustenie všetkých našich previnení. Ale nie iba to. Boh nás nezachraňuje iba z minulosti a nenecháva nás napospas prítomnosti a budúcnosti. Práve naopak. Našu nedokonalú a stratenú minulosť chce nahradiť jasnou a dokonalou budúcnosťou. Dnešný text hovorí, že tí, ktorí sú ospravedlnení Božou milosťou, stávajú sa dedičmi večného života. Taký je teda náš štedrý Boh – odpúšťa nám našu minulosť a zároveň nám pripravuje nádhernú budúcnosť. A to všetko v Ježišovi Kristovi, tom narodenom dieťatku v meste Betleheme. Patríš už aj ty medzi dedičov Božích v Kristovi?