Slovak Czech English German Polish

Piatok, 26. decembra 2003

Nech sa nemusím hanbiť, že sa utiekam k tebe. Skrze Ježiša Krista sme sa stali Božími deťmi. V Ježišovi Kristovi, tom betlehemskom dieťatku sa Boh dokonale postaral nielen o našu minulosť, ale aj budúcnosť. Božia milosť, ktorá nám odpúšťa minulosť a dedičstvo večného života, ktoré nám zasľubuje budúcnosť, sú tými najväčšími darmi týchto slávnostných dní. Ale aké zasľúbenie v nich má práve prítomnosť, v ktorej plynie náš každodenný život? Či sa Vianoce netýkajú aj prítomnosti? Určite áno. Veď ak by posolstvo Vianoc malo dopad iba na minulosť a budúcnosť, nebolo by skutočné a reálne, nebolo by prítomné. Posolstvo Vianoc sa ale práve tak týka našej prítomnosti, ako aj minulosti a budúcnosti. A tá prítomnosť sa odzrkadľuje v tom, že práve tak, ako je Ježiš Kristus Božím synom, tak sme skrze Neho aj my všetci Božími deťmi. Boh už pre nás nie je iba neosobná kozmická sila, riadiaca beh dejín, ale nebeský Otec, ktorý nás miluje a stará sa o naše každodenné potreby. Ale nato, aby bol Boh v našom živote skutočne prítomný, nestačí iba poznanie, že je naším Otcom. So svojím Bohom by sme mali mať intenzívny vzťah, dennodenne by sme mali hľadať Jeho tvár pri svojich postojoch a rozhodnutiach. Pretože to je prítomnosť Vianoc, mať so svojím nebeským Otcom každodenný kontakt. On prehovoril vo svojom Synovi a čaká tvoju odpoveď. Počul si Ho a odpovedal si Mu aj dnes?