Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 12. januára 2004

Dobre je Hospodinovi ďakovať a ospevovať Tvoje meno, Najvyšší; za rána Tvoju milosť zvestovať a Tvoju vernosť po nociach. Vďaka za milosť. Prečítali sme si označený text, ktorý na začiatku kresťanstva z moci Ducha Svätého napísal Pavol ako Boží apoštol cirkevníkom v Korinte. Adresátom listu bola Cirkev v Korinte. Dnes sme nimi my, ktorí ho čítame, počúvame a zamýšľame sa nad ním. Možné je to len preto, že tie slová boli napísané na podnet Ducha Svätého. Ako také sú čiastkou Písma Svätého tak, ako cirkevný zbor, do ktorého patríme, je časťou Cirkvi Kristovej. Každý cirkevný zbor je súčasťou Cirkvi! My cirkevníci tu i tam sme posvätení, povolaní svätí! Nie pre našu kvalitu, ani zásluhy. Ale preto, že na každého z nás pri krste svätom Boh v Kristovi položil ruky a prijal nás za svoje deti. To si uvedomme aj na začiatku počúvania 1. listu Korintským! Dnes je jeho posolstvo, učenie aj úvodný pozdrav, áno, celý jeho obsah adresovaný nám! Apoštol veľmi dobre poznal situáciu v cirkevnom zbore v Korinte. Nebolo to len “ružové”, ale i “čierne”. A predsa akoby to apoštol nevidel, píše vďaky za cirkevníkov, za milosť Božiu, ktorej sa im dostalo. – Žiadny cirkevný zbor, ani ten tvoj a váš nie je bez chyby. Takého zboru niet. A predsa každému sú adresované slová vďaky za Božiu milosť danú v Kristovi Ježišovi. Dary Božej milosti sú dané aj tvojmu, vášmu zboru. Dary a charizmy nehľadaj s lupou! Počúvaj ten nedeľný, sviatočný spev na oslavu Boha na službách Božích! Neplesá ti srdce radosťou počas spoločných modlitieb? Ďakuj za to Bohu, ako Mu ďakoval apoštol za Korintských!