Slovak Czech English German Polish

Streda, 14. januára 2004

Keby sa aj vrchy pohli a pahorky sa klátili, moja milosť sa nepohne od teba, ani moja zmluva pokoja sa neskláti, hovorí Hospodin, ktorý sa zmilúva nad tebou. Boh pre nás. V nedávnej minulosti sme boli nútení počúvať všelijaké pokriky nielen na nás, ako veriacich v Boha (tmári...), ale aj na celé Evanjelium, že je to čosi patriace do archívu a nie do vedecky vyspelej doby... Apoštol to počul aj v Korinte, aj predtým na areopágu v Aténach. Aj v budúcnosti nás čakajú podobné “kritiky” biblického posolstva... Z minulosti do našej prítomnosti i budúcnosti však neprechádzajú len tie pokriky o bláznovstve viery, ale aj evanjeliové, radostné, nemenné posolstvo, že základom kresťanskej viery ostáva Kristov kríž a celá Jeho pašiová cesta na Golgotu s víťazným “Kristus Pán vstal z mŕtvych!” Nepátrame po rozumných alebo zázračných “dôkazoch” vzkriesenia a evanjeliovej pravdy (Matúš 16,1), žiadnym namýšľaním si o sebe. Ale na modlitbách ďakujeme Bohu, že v Kristovi prijal na seba ľudské telo, okrem hriešnosti a prijal na seba kríž. Svoj spôsob vykonania spásy nám ponúka aj dnes. Tak, ako ho ponúkal vo svojej dobe predovšetkým Židom. My na celom spôsobe vykúpenia ako múdri stavitelia budujeme každý svoj a aj spoločný, cirkevný život v radostnom presvedčení, že je to výsostne múdre, lebo z tohto diela vychádza Svetlo a ukazuje nám smer do určeného cieľa a aj spôsob putovania doň. Nech rozmýšľame akokoľvek (a my, kresťania, prísne myslíme, rozmýšľame, však?!), vždy prichádzame k múdremu pokračovaniu v zvestovaní, počúvaní a prijímaní základného posolstva o ukrižovanom a vzkriesenom Kristovi a v modlitbách ďakujeme, že to vôbec smieme konať!