Slovak Czech English German Polish

Piatok, 23. januára 2004

Na utešených miestach pripadla mi výmera, a veľmi sa mi páči môj podiel. Zvestujme neohrozene o svojom Pánovi. Tak, ako v dobe apoštola Pavla, i dnes sa zvestovatelia Evanjelia nestretávajú iba s ochotnými poslucháčmi, ale aj s ľuďmi, ktorí s obľubou kritizujú, ohovárajú a spôsobujú utrpenie. Preto zdôrazňuje, že tí, ktorí kážu, nezvestujú seba, svoju múdrosť, že to nie je z nich. Sú šafármi, správcami tajomstiev Božích. Od šafára sa požaduje vernosť predovšetkým svojmu Pánovi. Mať čisté svedomie pred Ním. To je najdôležitejšie, lebo jedine On má právo súdiť, jedine On všetko vidí a pozná, i to, čo je ľudskému zraku nedostupné. Pavol hovorí o apoštoloch ako o bláznoch pre Krista. Ako o tých, ktorí podstupujú rôzne ťažkosti pre svojho Pána. Poznajú hlad, aj smäd, bitie aj telesne namáhavú prácu. Podľa príkladu Krista sa však ako Jeho nasledovníci nemstia. Na zlorečenie odpovedajú dobrorečením, a tým, ktorí ich hanobia, sa prihovárajú. Kristus nás posiela ku všetkým. Nemáme sa báť aj riskovať výsmech, či odmietnutie. Dokázať pretrpieť i súženie pre svojho Pána. Sme zodpovední za to, aby sme šírili Jeho zvesť, a preto vytrvajme. Smelo o svojom Pánovi svedčime a ťažkostí sa neľakajme! Svojim verným zasľubuje: “...vaša odmena hojná je v nebesiach.”