Slovak Czech English German Polish

Streda, 04. februára 2004

Lebo je dobrý Hospodin, naveky trvá Jeho milosť a Jeho vernosť z rodu na rod. Poznanie vedie k namyslenosti, láska však buduje. To sú slová, ktoré platia aj dnes. Mnohí, ktorí majú vzdelanie, sú vystavení pokušeniu, že ich vedomosti urobia namyslenými, že priveľmi zdvihnú ich sebavedomie. Preto už Jeremiáš napomína (9,22–23): “Nechváľ sa, múdry, svojou múdrosťou!... Ale kto sa chváli, nech sa chváli tým, že je rozumný a že mňa pozná, že ja, Hospodin, preukazujem milosť.” Pavol sa odvoláva na jeho slová (1.Korintským 1,31): “Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi.” Nikto nemá dokonalé poznanie. “Doteraz totiž vidíme len hmlisté obrazy... Doteraz poznávam čiastočne, ale potom poznám tak, ako aj mňa poznal Boh.” (1.Korintským 13,12) Toto napísal apoštol Pavol v Hymne lásky. Láska je potrebná, lebo ona buduje. Teda všetky naše problémy máme riešiť v duchu lásky. To je pravda platná pre všetky časy. Ňou sa riadil sám apoštol, keď mal správne usporiadať pomery v korintskom cirkevnom zbore. Vo vybranom verši išlo o požívanie mäsa obetovaného modlám. Kresťan má jediného Pána, a tým je Ježiš Kristus, preto vie, že modly nie sú bohovia, a preto mäso zo zvierat, ktorého časť bola obetovaná na oltári, ale ostatné slúžilo ľuďom za potravu, mohol jesť bez výčitiek svedomia. Boh nás poznal tak, že si nás z lásky vyvolil a vzhliadol na nás. Toto poznanie nás oslobodzuje od závislosti a ochráni pred všetkou namyslenosťou, ovplyvní naše zmýšľanie aj konanie v duchu lásky podľa príkladu nášho Pána. A taká láska buduje.