Slovak Czech English German Polish

Sobota, 07. februára 2004

Nepustím ťa, iba ak ma požehnáš. Kázať Evanjelium je naša povinnosť. To neplatí len pre farárov, ktorí “žijú z Evanjelia”, ako to bolo už v starozmluvnej dobe, keď tí, ktorí slúžili pri oltári, mali podiel z oltára, ako to nariadil aj Pán pri vyslaní apoštolov (Matúš 10,10; Lukáš 10,7) a ako to apoštoli aj robili, aj keď Pavol sa dobrovoľne tohto práva zriekol. V duchu zásady všeobecného kňazstva to platí o všetkých pokrstených kresťanoch. Našou povinnosťou je kázať Evanjelium slovom, príkladom kresťanského života a pomáhajúcou službou v cirkevnom zbore. Je povinnosťou rodičov, aby dali svojim deťom evanjelickú kresťanskú výchovu doma, aby ich posielali na detské služby Božie, na náboženskú a konfirmačnú výučbu. Je našou povinnosťou, aby sme pravidelne prichádzali do chrámu Božieho, aby sme žili príkladným kresťanským životom v rodine, aby naše svetlo svietilo pred ľuďmi, aby videli naše dobré skutky a velebili nášho Otca, ktorý je v nebesiach. Beda by bolo našim rodinám, nášmu cirkevnému zboru, našej cirkvi aj nášmu národu, keby sme nekázali Evanjelium. Našou odmenou bude, že nás Duch Svätý použije ako svoje nástroje a spôsobí, aby sme sa v našej spoločnosti nerútili do duchovnej a mravnej skazy. Beda by bolo nášmu svetu, keby tu neboli kresťania, ktorí sú soľou zeme a svetlom sveta. Buďme takíto radi a dobrovoľne! Je to povinnosť nás všetkých, aby aj naším pričinením ľudia chválili Boha a vyznávali: „Iste Boh je vo vás“ (1.Korintským 14,25).