Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 19. februára 2004

Poznáte, že živý Boh je uprostred vás. Vzbura. Človek je tvor, ktorí má síce uši, ale nie vždy rád počúva a už vôbec nie poslúcha. Ba práve naopak. Človek sa často protiví a búri proti tomu, čo je zlé, ale dejiny svedčia o tom, že mnohokrát sa nezastaví ani pred tým, čo je dobré. Už prvý človek Adam, sa vzbúril. Vzoprel sa a hoci nato doplatil, často ideme v jeho šľapajách. Teraz máme pred očami Dávida a jeho rodinu. Dávid je už starý a nemá veľa síl a práve to využíva jeho syn Adónja. Využíva slabosť svojho otca. My, ľudia, to dobre poznáme. Veľmi rýchlo spozorujeme slabé miesta a slabé chvíľky druhých ľudí a jednáme ako Adónja. Jednoducho to chceme využiť. Samozrejme, že vo svoj prospech. Nie vždy sa pýtame: „Pane Bože, čo je tvoja vôľa?“ Ale pozeráme nato, čo nám z nášho pohľadu prospeje. A tak sa Dávidova rodina delí na dve strany. Takto to dopadne vždy, keď sa človek vzbúri proti tomu, čo chce Boh. Delia sa rodiny a zbory. Rozchádzajú sa manželia, priatelia a susedia sa spolu nerozprávajú. Kráľ Dávid bol Hospodinov pomazaný. A tak vzbura proti kráľovi sa hodnotila ako vzbura proti Bohu. No Pán Boh má, našťastie, dosť svojich verných, ktorí plnia Jeho vôľu. Aj dnes má Pán Boh svojich Nátanov. Je na nás, či ich hlas budeme brať vážne alebo nie.